Presúvaš hodiny a dni,
kým moje srdce krváca,
more sĺz zháša plam v pochodni
a tak veľmi to neznášam.
V ručičkách hodín je môj svet,
a ja len krúžim okolo,
kým zrodí sa deň ako kvet
a spolu usadneme za stolom.
V zajatí túžby i tichej pokory,
v komnate plnej mojej mladosti,
zlobám sveta sa prístup zatvorí
iba vášeň se derie až do kostí.
Možno to takto musí byť,
aby zas krásne znovu bolo,
aj so smútkom sa musím zasnúbiť,
kým usadneme za svadobným stolom.
Dopraj mi zmyslom nasýtiť,
každý vnem, každú kvapku,
dovoľmi dúškom z teba piť,
mannu opojnú a životodárne sladkú.