Možno každý, sa vracia rád,
v spomienkach do detských liet.
Ožíva láska, druh i kamarát,
čas sviatočný, je ako iný svet.
Do zmyslov sa ticho vtierajú
vône Vianočných mennu.
Príjemne plávame v pocitoch,
prihovárame sa každému menu.
V posolstve Lásky, ktoré ani čas,
neukryl pod špinou sveta.
Hľadáme toľko v každom z nás,
aby sme prijali dieťa.
V tajomstvách duší je ukrytý,
drahokam ľudského citu.
Z neho sú raz naše pomníky,
on zo sŕdc vyháňa pýchu.
Veď preto sme tu na svete,
byť k človeku vždy blízko.
Aby z radostí bolo repete
a nebo Lásky, vždy na dosah nízko.