Niekedy keď umrie človek,
ani pes za ním neštekne.
Odíde pes a mnohí za ním plačú.
Nikto nepovie, "konečne".
Láska človeka , tisíc podôb má,
však neláskou svet kŕmi,
potom sa niet čo čudovať,
že nahý je v tom tŕní.
Po sebe môže mamon zanechať,
ten sa však rýchlo minie.
Len spomienka , vie byť odveká
a časom nezahynie.
Pri psoch je láska bez hraníc,
a taká aj ich vernosť,
preto skanie i slza z líc,
pre tak nadľudskú prednosť.
Niekedy dávno Bernard Shaw,
vyslovil výrok tvrdý :
"Od chvíle, od kedy poznám psov,
nie veľmi mám rád ľudí."