Démon pokušení sa košele vplazil
a hľadal v srdci zradný azyl,
aby potrápil moje svedomie.
Chcel skúšať moju vieru v teba
a tak premieńal sám seba,
na všetky hriešne spomienky.
Chcel hoci omrvinku z toho chleba,
keď zriecť by sa dalo lásky neba,
však nazrel iba sebe do plienky
Nenechávaj ma v jeho zóne,
viem spoznať faloš v jeho tóne,
som však len obyčajný muž.
Anjeli sú so mnou a všade,
mňa však ochráni v prvom rade,
tvoj najskvostnejší a najsladší rúž.